Reporting podľa článku 17 smernice o biotopoch za obodbie rokov 2007 – 2012 cela správa [pdf]
Úvod
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v spolupráci s ďalšími organizáciami a expertmi v závere roka 2013 pripravila oficiálnu správu o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 a prostredníctvom odobrenia zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky správu odovzdala Európskej komisii. Správa poskytuje detailné informácie o rozšírení, areáli, vplyvoch a ohrozeniach, hodnotení stavu a ďalších parametroch pre každý biotop/druh eur. významu zvlášť a teda poskytuje najaktuálnejšie a najkomplexnejšie vecné informácie o uvedenej problematike. Pripravený dokument v úvodnej časti pojednáva o procese a metodike prípravy samotnej správy. V ďalšej časti obsahuje sumárne vyhodnotenia, štatistiky, grafy, ktoré analyzujú samotné výsledky správy. Nasledovnú a najrobustnejšiu časť potom tvoria samotné „reporty” pre jednotlivé biotopy a druhy, v ktorých sú uvedené čiastkové informácie z databázy ako aj mapy rozšírenia a mapy areálu pre jednotlivé biotopy a druhy eur.významu.
1 Informácie o procese prípravy správy
1.1 Použité údaje pri príprave správy (reportingu)
V prípade vyšších rastlín sú pre reporting použité najmä údaje z Čiastkového monitorovacieho systému BIOTA (ČMS Biota) a projektu „ŠF Monitoring“. Od roku 2005 podlieha systematickému monitoringu 37 rastlinných druhov európskeho významu. Monitorovaná je väčšina známych lokalít jednotlivých druhov, u vzácnych druhov sú monitorované všetky ich známe lokality. Kvalita údajov je teda pri vyšších rastlinách založená na podrobnom monitoringu, ktorý kontinuálne realizujú pracovníci ŠOP SR. Spracovaný reporting stavu živočíchov vychádza najmä z údajov získaných z Informačného systému taxónov a biotopov (ISTB) – výskytové dáta, ČMS Biota (druhy Emys orbicularis, Lutra lutra, Rupicapra rupicapra tatrica, Marmota marmota latirostris, Spermophilus citellus), z publikovaných údajov, zadaných výskumov (ryby, chrobáky, vážky a motýle v rokoch 2006 – 2008) a od expertov pre jednotlivé skupiny.
Kvalita údajov o biotopoch do veľkej miery závisí od údajov zapracovaných ďalšími organizáciami (DAPHNE, Národné lesnícke centrum, atď.), čiastkovo sú údaje spracované z niektorých projektov vykonávanými ŠOP SR (napr. mokrade, modráčiky). Systematický monitoring všetkých druhov a biotopov európskeho významu začína až rokom 2013 prostredníctvom projektu „ŠF Monitoring“. Údaje z tohto roku monitorovania sú väčšinou použité len na spresnenie informácií a budú slúžiť predovšetkým ako podklad pre prípravu reportu za obdobie 2013 – 2018.
Dôležitým podkladom pre prípravu uvedenej správy za roky 2007 – 2012 o stave druhov a biotopov je prvotný reporting (2004-2006), ktorý definoval výskyt, areál, trendy, stav druhov a biotopov a ďalšie stanovené parametre, ktoré terajší reporting aktualizuje a dopĺňa. Upozorňujeme, že použité dáta pre prípravu reportingu boli veľmi obmedzené a vzhľadom na doteraz chýbajúci celoplošný monitoring má tomu primeranú kvalitu aj samotná výsledná správa. Neexistencia komplexného mapovania biotopov a monitoringu za posledné obdobie teda vo výraznej miere ovplyvňuje finálny výsledok, pretože pre niektoré polia a ich adekvátne vyplnenie neexistujú dostatočné podklady, na čo môže EK upozorniť.
1.2 Postup pri spracovávaní jednotlivých údajov pre reporting
1.2.1 Úvodná fáza prípravy
Úvodná fáza prípravy správy vyžadovala predovšetkým predpripravenie dát v požadovanej štruktúre takým spôsobom, aby spĺňal základné požiadavky formátu a bolo možné ďalej s údajmi pracovať.
Vzhľadom na nový formát reportingu Európskej komisie, ktorý upravuje niektoré polia, dopĺňa a mení štruktúru samotnej databázy a definuje presne požadované štandardy na GIS vrstvy oproti pôvodnému formátu správy, bolo potrebné v prvom kroku pôvodné údaje modifikovať, doplniť a prispôsobiť novému formátu.
Transformácia a doplnenie databázy sa týkalo nasledovných skupín údajov:
- Kompatibilné údaje, ktoré boli v súlade z novým formátom boli prevzaté do databázy „art 17 reporting tool“ 1:1.
- Upravené údaje si vyžadovali prispôsobiť formát prostredníctvom databázových krokov, tak aby mohli byť vložené do samotnej databázy „art 17 reporting tooľ‘ už v požadovanej upravenej verzii.
- Transformované údaje, si vyžadovali úplnú zmenu. Týkali sa prekódovania vplyvov a ohrození podľa aktuálne platného číselníka, kde vo viacerých krokoch boli priradené nové kódy.Vplyvy a ohrozenia boli kompletne zrevidované pre všetky biotopy a druhy.
- Chýbajúce údaje, ktoré v predošlom formáte neboli požadované, boli doplnené na základe dostupných podkladov.
V nasledujúcej časti uvádzame niektoré podrobnosti procesu transformácie a prípravy v úvodnej fáze.
Postup pri stanovení veľkosti populácií (v jedincoch) je jednou z nových súčastí terajšieho formátu. Z databázy informačného systému taxónov a biotopov (ISTB) boli vyexportovane všetky údaje o druhoch eur. významu. Dáta boli rozdelené zvlášť pre alpský a panónsky bioregión, pretože hodnotenie veľkosti populácie musí byť spracované samostatne. Následne boli prostredníctvom funkcie „dissolve“ zlúčené všetky jednotlivé druhy s pridaním spočítania početnosti druhov v jednotlivých záznamoch. Vychádzali sme z predpokladu, že celoslovensky zbierané údaje prostredníctvom jednotlivých expertov na správach ŠOP SR a externých spolupracovníkov budú dostatočne štatisticky preukaznou vzorkou pre čiastkové údaje o populácii jednotlivých druhov. Následne boli údaje pre jednotlivé druhy extrapolované o pomernú časť, v ktorej sa zohľadnil fakt, či sa jedná o druh pomerne poznaný, stavovca alebo bezstavovca a a či je atraktívnym druhom, ktorému sa venuje viac pozornosti a teda existuje pre neho aj viac údajov. Následne bola stanovená početnosť zaradená do odporúčaného intervalu podľa manuálu pre reporting. Uvedený postup bol použitý len pri druhoch, pri ktorých neexistovali presnejšie údaje o početnosti. V prípade druhov rastlín boli použité presné rozsahy početnosti na základe podrobného monitoringu. V prípade niektorých lepšie poznaných druhov, niektorých cicavcov (napr. kamzík, syseľ, vydra) boli taktiež použité presnejšie čísla, keďže tieto druhy sú lepšie poznané a teda aj ich početnosť je presnejšie stanovená.
Stanovenie početnosti v územiach Nátura 2000 bolo následne spracované na základe údajov v SDF nasledovným spôsobom. V prvom kroku boli územia rozdelené podľa bioregiónov na alpský a panónsky. Následne boli vyexportovane jednotlivé hodnotenia populácie podľa samotných území a zadefinovaný priemer pre jednotlivé hodnotenia A, B, C, D v percentách. Priemerný rozsah percent, ktorý vyšiel z definovaných údajov bol následne vztiahnutý k veľkosti populácie stanovenej v predošlom kroku, opäť vložený do vhodného rozsahu hodnôt veľkosti populácie a následne zapísaný do databázy.
Stanovenie výmery biotopov v územiach Nátura 2000 bolo vykonané na základe databázy SDF, z ktorej boli v prvom kroku územia rozdelené na alpský a panónsky bioregión. Následne podľa prerátania výmery z percent pokryvnosti daného biotopu v UEV boli zosumarizované podľa jednotlivých biotopov za bioregión spolu a po sčítaní vložené do databázy. Následne boli zadefinované vhodné rozsahy jednotlivých údajov.
Pri vytváraní nových GIS vrstiev bol použitý prístup transformácie pôvodného reportingu, doplneného o nové dáta, ktoré pribudli do databázy za obdobie posledných 6 rokov. Transformácia prebiehala na rôznych úrovniach podľa predošlých podkladov. V prípade biotopov a rastlín išlo o pôvodné vrstvy v sieti 1 x 1 km, v prípade živočíchov bol výskyt v sieti databanky fauny Sloevneska (DFS). Nový formát určuje štandard a požaduje všetky vrstvy rozšírenia v sieti ETRS 10 x 10 km. Z uvedeného dôvodu, boli všetky vrstvy pretransformované, avšak pri transformácii jednej siete do druhej vznikajú odchýlky, ktoré nie je možné eliminovať. Po vytvorení nových vrstiev z podkladu pôvodného reportingu bola každá vrstva revidovaná, odstránené evidentné chyby a staré údaje. Ak to bolo možné, následne boli pridávané nové údaje pre každý druh/biotop zvlášť na základe nových poznatkov za posledné reportingové obdobie. Pre každý novo pridaný GRID (štvorec) existuje podkladový údaj, prípadne zdôvodnenie, rozdielu oproti minulému reportovaciemu obdobiu, kedy mnohokrát nebolo možné identifikovať podkladové dáta, alebo existovali len nepresné údaje.
Cieľom úvodnej fázy bola príprava databázy tak, aby všetky záznamy mali vyplnené potrebné povinné polia a pripravené mapy (vrstvy) rozšírenia v požadovanom formáte.
1.2.2 Prostredná fáza prípravy
Po príprave databázy v novom formáte a GIS vrstiev výskytu druhov a biotopov prebiehalo pripomienkovanie expertmi na národnej úrovni. Expertom boli pripravené všetky potrebné podklady a to konkrétne rozdelené databáza s predvyplnenými údajmi, mapy rozšírenia v online prehliadači a taktiež *.jpeg exporty jednotlivých máp. Vytvorené boli podrobné inštrukcie, podľa ktorých experti pripomienkovali databázovú aj mapovú časť. Do aktívneho pripomienkovania bolo prostredníctvom projektu OPŽP „Príprava a zavedenie monitoringu druhov a biotopov a zlepšenie informovania verejnosti (ďalej len „ŠF Monitoring“) zapojených viac ako 30 národných expertov, ktorí boli prostredníctvom zmluvného dodávateľa oslovení a následne kontrahovaní na pripomienkovanie špecificky pridelených biotopov/druhov podľa oblasti ich špecializácie. Experti vpisovali svoje pripomienky priamo do databázy a taktiež priamo tam zdôvodňovali svoje návrhy na jednotlivé zmeny.
Pripomienky k mapám rozšírenia vkladali do pripravených *.xls súborov pre jednotlivé druhy a biotopy, do ktorých vpisovali čísla GRIDov na pridanie, odstránenie a zdôvodnenie navrhovaných zmien. V prípade lesných biotopov ich distribúciu navrhlo Národné lesnícke centrum (NLC) na základe lesníckej typológie a podľa požiadavky ŠOP SR aj na základe kritérií nového metodického pokynu „Mapovanie lesných biotopov“ (ŠOP SR, jún 2013). Výmery lesných biotopov boli predmetom osobitného rokovania ŠOP SR s NLC. Rovnako, tak ako v prípade expertov pripomienkujúcich cez uvedený projekt, mali možnosť pripomienkovať aj členovia novo zriadenej koordinačnej rady pre reporting podľa čl. 17 smernice o biotopoch. Z koordinačnej rady sa pripomienkovania zúčastnili len experti, ktorých zastrešoval aj uvedený projekt. Ostatní členovia koordinačnej rady sa k podkladom nevyjadrili. Ďalej boli pripravené podklady samostatne pre veľké šelmy, ktoré boli zaslané na pripomienkovanie rade pre veľké šelmy. Obdržali sme pripomienky od troch členov. Po obdržaní pripomienok od jednotlivých externých expertov, boli postupne zmeny zapracovávané do databázy, aj do máp rozšírenia. V rámci databázy došlo k viac ako 6000 zmenám (z toho cca 3000 vecných), v rámci pripomienkovania máp rozšírenia sa jednalo o viac ako 1000 úprav.
Po zapracovaní pripomienok od externých expertov, boli spracované podklady zaslané na pripomienkovanie jednotlivým organizačným útvarom ŠOP SR. Pripomienky zaslalo viac než 20 expertov ŠOP SR, ktorých pripomienky boli zohľadnené. Vyjadrovali sa predovšetkým k mapám rozšírenia.
Z uvedeného vyplýva, že do prípravy terajšieho reportu bolo zapojených viac ako 50 expertov na národnej úrovni.
1.2.3 Finálna fáza prípravy
Vo finálnej fáze prípravy boli vykonané predovšetkým porovnania zmien, ktoré nastali oproti predošlému obdobiu vo väčšine parametrov. Po identifikovaní zmien boli vykonané potrebné zásahy do databázy kvôli korektnosti údajov. V nadväznosti na to boli vykonané aj logické kontroly, ktoré pomohli identifikovať ešte neupravené nezrovnalosti.
Vykonané logické kontroly:
Druhy
- Veľkosť populácie nesmie byť väčšia ako veľkosť populácie v územiach Nátura 2000.
- Kontrola pokryvnosti populácií druhov v územiach Nátura 2000.
- Priaznivá referenčná populácia nesmie byť väčšia ako skutočná populácia, ak je celkové hodnotenie stavu populácie v priaznivom stave.
- Priaznivý referenčný areál nesmie byť väčší ako areál, ak je celkové hodnotenie stavu areálu v priaznivom stave.
- Biotop druhu nesmie byť väčší ako jeho areál.
- Kontrola celkového hodnotenia stavov podľa hodnotiaceho matrixu (pravidiel definovaných v metodike EK).
- Kvalita údajov vysoká a zároveň klesajúci trend.
- Mapa areálu zahŕňa všetky GRIDy mapy rozšírenia.
Biotopy:
- Veľkosť pokryvnosti biotopu nesmie byť väčšia ako jeho areál.
- Pokryvnosť v územiach Nátura 2000 nesmie byť väčšia ako pokryvnosť v bioregióne.
- Kontrola pokryvnosti biotopov v územiach Nátura 2000
- Priaznivý referenčný areál nesmie byť väčší ako skutočný areál, ak je celkové hodnotenie stavu areálu v priaznivom stave.
- Priaznivá referenčná pokryvnosť nesmie byť väčšia ako pokryvnosť v bioregióne, ak je hodnotenie pokryvnosti je v priaznivom stave.
- Kontrola matrixu a celkového hodnotenia stavov, či sú v súlade s pravidlami.
- Kvalita údajov vysoká a zároveň klesajúci trend.
- Mapa areálu zahŕňa všetky GRIDy mapy rozšírenia.
Po vykonaní logických kontrol boli vykonané ďalšie úpravy, tak aby bola logika jednotlivých údajov v databáze správna.
V rámci finálnej fázy boli pripravené taktiež mapy areálu. Pri ich tvorbe bola základom už finálna mapa rozšírenia, z ktorej boli prostredníctvom GIS nástroja „range tool“ vygenerované mapy areálu. Pri každom druhu/biotope boli zvažované jeho ekologické faktory a podľa toho mu bol prisúdený vhodný areálový variant. Pre vyplnenie medzier (Gap) boli použité hodnoty 0, 1, 2 alebo 3, podľa špecifík jednotlivého druhu alebo biotopu. V prípade vyšších rastlín „range tool“ použitý nebol, vzhľadom na pomerne dobré údaje o areáli, ktoré by sa prostredníctvom tohto nástroja iba znepresnili.
2 Všeobecné informácie
2.1 Počet území európskeho významu (SCI a SAC)
Nižšie uvedená tabuľka uvádza celkový počet a celkovú rozlohu území navrhnutých a vyhlásených podľa smernice o biotopoch (lokality významné pre Spoločenstvo – SCI a osobitných oblastí ochrany – SAC), súhrnnú rozlohu lokalít.
| Spolu | ||
| Počet | Rozloha (Ha) | |
| SCIs & SACs | 473 | 584349.84 |
| SACs * | 305 | 384933.17 |
*stav k 1.1.2014
2.2 Počet území s komplexnými programami starostlivosti (článok 6 (1))
Počet území, pre ktoré boli prijaté komplexné programy starostlivosti: 8
Percento plochy území, ktorá je pokrytá komplexnými programami starostlivosti: 1%
Počet území, pre ktoré programy starostlivosti sú v príprave: 131
3 Počet biotopov a druhov európskeho významu
Tabuľka v tejto časti uvádza počet typov biotopov a druhov / poddruhov v každej prílohe smernice o biotopoch podľa biogeografických oblastí na Slovensku.
| Bioregión
|
Biotopy | Druhy | ||||||
| Príloha I | Príloha II | Príloha IV | Príloha V | |||||
| Neprioritné | Prioritné | Neprioritné | Prioritné | Vrátane druhov v prílohe II | Bez druhov v prílohe II | Vrátane druhov v prílohe II | Bez druhov v prílohe II | |
| Počet biotopov a druhov | 44 | 22 | 110 | 23 | 138 | 44 | 24 | 15 |
| 67 | 133 | 138 | 24 | |||||
| Alpský | 41 | 16 | 92 | 21 | 117 | 39 | 21 | 14 |
| Panónsky | 28 | 16 | 89 | 8 | 109 | 40 | 21 | 13 |
Počet okrajových a sporadických výskytov biotopov: 0
Počet okrajových a sporadických výskytov druhov: 4
Počet druhov vyhynutých pred prijatím smernice o biotopoch: 23
Počet druhov vyhynutých po prijatí smernice o biotopoch: 0
4 Informácia o stave biotopov a druhov európskeho významu
4.1 a) Celkové hodnotenie stavu biotopov a druhov eur. významu (%)
Nasledovné grafy zobrazujú stav biotopov a druhov eur. významu v Slovenskej republike v kategóriách priaznivého stavu (FV, U1, U2 a XX) a porovnanie stavu s predošlou periódou reportingu. Informácie, na ktorých sú založené údaje na obrázkoch sú uvedené v tabuľke.
■ FV – Priaznivý ■ XX – Neznámy ■ U1 – Nepriaznivý – nevyhovujúci ■ U2 – Nepriaznivý – zlý
| Rok hodnotenia | Biotopy | Druhy | ||||||
| FV | XX | U1 | U2 | FV | XX | U1 | U2 | |
| 2007 | 30 | 11 | 48 | 13 | 52 | 103 | 100 | 65 |
| 2013 | 39 | 6 | 44 | 12 | 63 | 60 | 130 | 63 |
4.1 b) Percento hodnotení zmien stavu medzi jednotlivými periódami podávania správy
Nasledujúca tabuľka ukazuje percentuálne hodnotenie zmien v stave biotopov a druhov medzi dvoma reportingovými periódami (2001-2006 a 2007-2013) a percentá všetkých zmien, kde zmena bola označená ako skutočná zmena stavu v realite a nie len na základe lepších poznatkov. Údaje boli prevzaté z tzv „audit trail „, kde Slovenská republika zdôvodnila podstatu zmien. Podrobné výsledky z tzv. “audit trail” sú uvedené v kapitole 8.
| Druhy | Biotopy | |
| % zmenených hodnotení | 24% | 23% |
| % zmien hodnotených ako skutočné zmeny | 4% | 3% |
4.2 Zlepšujúci sa/zhrošujúci sa trend stavu biotopov a druhov eur. významu v nepriaznivom stave. (%)
Nasledovné grafy uvádzajú pomer hodnotení v nepriaznivom stave (U1 & U2), ktoré sa zlepšujú, zhoršujú, sú stabilné alebo ich trend stavu nie je známy.
Biotopy – celkový trend v hodnotení stavu Druhy – celkový trend v hodnotení stavu
U (+) = nepriaznivý (nevyhovujúci a zlý), ale zlepšujúci sa , U (=) = nepriaznivý, ale stabilný, U (-) = nepriaznivý a zhoršujúci sa, U (x) = nepriaznivý a trend stavu je neznámy
Nasledovná tabuľka uvádza trendy v stave biotopov a druhov eur. významu samostatne v tých prípadoch, kde bolo hodnotenie stavu nepriaznivé – nevyhovujúce (U1) a nepriaznivé – zlé (U2).
| Kvalifikátory trendu stavu | U1+ | U1= | U1- | U1x | U2+ | U2= | U2- | U2x |
| Biotopy | 0 | 36 | 8 | 0 | 1 | 5 | 6 | 0 |
| Druhy | 9 | 66 | 52 | 3 | 1 | 27 | 35 | 0 |
Poznámka: U1+ = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale zlepšujúci sa, U1= = nepriaznivý – nevyhovujúci, ale stabilný, U1- = nepriaznivý – nevyhovujúci a zhoršujúci sa, U1x = nepriaznivý – nevyhovujúci a trend stavu je neznámy, U2+ = nepriaznivý – zlý, ale zlepšujúci sa, U2= = nepriaznivý – zlý, ale stabilný, U2- = nepriaznivý – zlý a zhoršujúci sa, U2x = nepriaznivý – zlý a trend stavu je neznámy
4.3 Celkové hodnotenie stavu biotopov a druhov eur. významu podľa jednotlivých biogeografických regiónov (%)
Nasledovné grafy uvádzajú percentuálne hodnotenie stavu podľa biogeografických regiónov samostatne pre biotopy a druhy eur. významu.
Stav biotopov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne
Stav druhov v alpskom a panónskom biogeografickom regióne
Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.
4.4 Celkové hodnotenie stavu podľa jednotlivých skupín biotopov/druhov (%)
Nasledovné grafy ukazujú percento hodnotenia podľa skupín biotopov a druhov. Na hornej širšej lište sú zobrazené údaje za reportingovú periódu 2007 – 2012 a za roky 2004- 2006 na spodnej užšej lište. Sumárne číselné informácie na základe ktorých je graf vytvorený sú uvedené v tabuľke pod grafom.
4.4.1 Biotopy
Správa hodnotí pre Slovenskú republiku 66 typov biotopov európskeho významu, ktoré môžeme kategorizovať do deviatich skupín. Početné sú skupiny lesných (19) a travinno-bylinných (15) biotopov. Najmenej je u nás zastúpená skupina slanomilných biotopov (2), pieskov (1) a tvrdolistých krovín (1). Okrem nich odlišujeme sladkovodné biotopy (9), vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma (5), rašeliniská (6) a skalné biotopy a jaskyne (8).
Stav biotopov podľa jednotlivých skupín
Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.
Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie biotopy v celoeurópskom meradle. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-zlý. Rovnako aj čiastkové hodnotenia areálu, štruktúry a funkcií, i vyhliadky do budúcnosti sú hodnotené ako nevyhovujúce alebo zlé.
Vrchoviská, rašeliniská a slatiny sú biotopy, u ktorých zmeny vo vodnom režime a nedostatočný manažment spôsobujú zhoršovanie stavu až degradáciu biotopov. Ich stav je na Slovensku hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci až nepriaznivý-zlý.
Ďalšou skupinou biotopov, ktorej stav je hodnotený ako nepriaznivý-nevyhovujúci, sú pieskové biotopy vyskytujúce sa u nás len na Borskej nížine na nespevnených kyslých pieskových dunách. Ohrozené sú zalesňovaním a sukcesiou.
Tvrdolisté kroviny sú reprezentované biotopom porastov s borievkou obyčajnou. Ich stav sa v porovnaní s predchádzajúcim reportovaným obdobím zmenil na nepriaznivý-nevyhovujúci. Súvisí to s nepriaznivo hodnotenými vyhliadkami do budúcnosti, ktoré vychádzajú z vplyvov sukcesie a čistením extenzívne využívaných trávnych porastov od náletových drevín a krov.
Vodné biotopy (horské vodné toky, stojaté vody) závislé od dynamiky vodných tokov a primeranej kvality, vresoviská a kríčkové biotopy závislé od občasného a cieleného manažmentu a travinno-bylinné biotopy vyžadujúce pravidelný manažment sa nachádzajú medzi hodnotením stavu priaznivý až nepriaznivý-zlý.
Relatívne najmenej ohrozenou skupinou sú skalné a sutinové biotopy a jaskyne.
| Skupina | Rok hodnotenia | Biotopy | ||||
| FV | NA | XX | U1 | U2 | ||
| Slaniská
|
2007 | 3 | ||||
| 2013 | 3 | |||||
| Pieskové biotopy
|
2007 | 1 | ||||
| 2013 | 1 | |||||
| Vodné biotopy
|
2007 | 5 | 8 | 2 | ||
| 2013 | 6 | 2 | 7 | |||
| Vresoviská a kroviny
|
2007 | 4 | 3 | |||
| 2013 | 4 | 3 | ||||
| Tvrdolisté kroviny
|
2007 | 1 | 1 | |||
| 2013 | 2 | |||||
| Travinno bylinné biotopy
|
2007 | 3 | 2 | 16 | 2 | |
| 2013 | 7 | 13 | 2 | |||
| Vrchoviská, rašeliniská a slatiny
|
2007 | 8 | 1 | |||
| 2013 | 7 | 1 | ||||
| Skalné biotopy
|
2007 | 10 | 4 | |||
| 2013 | 10 | 4 | ||||
| Lesné biotopy
|
2007 | 12 | 11 | 5 | ||
| 2013 | 12 | 11 | 6 | |||
4.4.2 Druhy
V rámci druhov eur. významu bol vyhodnotený stav a ďalšie parametre podľa schváleného formátu pre 195 druhov, ktoré majú v nasledovnom grafe uvedené hodnotenie stavu podľa jednotlivých skupín.
Stav druhov podľa jednotlivých skupín
Poznámka: širšia línia v grafe odpovedá perióde reportingu za roky 2007 – 2012, užšia línia pod ňou zobrazuje údaje z reportingovej periódy za roky 2004 – 2006. Počet v zátvorkách uvádza počet hodnotení stavu v jednotlivých bioregiónoch v perióde rokov 2007 – 2012.
| Skupina | Rok hodnotenia | Druhy | ||||
| FV | NA | XX | U1 | U2 | ||
| Nižšie rastliny
|
2007 | 7 | 4 | |||
| 2013 | 5 | 6 | ||||
| Vyššie rastliny
|
2007 | 13 | 3 | 23 | 19 | |
| 2013 | 11 | 27 | 18 | |||
| Mäkkýše
|
2007 | 4 | 3 | 2 | 3 | |
| 2013 | 5 | 6 | 1 | |||
| Článkonožce
|
2007 | 21 | 21 | 14 | 22 | |
| 2013 | 36 | 8 | 18 | 16 | ||
| Ryby
|
2007 | 5 | 32 | 3 | ||
| 2013 | 5 | 10 | 18 | 6 | ||
| Obojživelníky
|
2007 | 1 | 1 | 17 | 6 | |
| 2013 | 1 | 1 | 17 | 6 | ||
| Plazy
|
2007 | 4 | 10 | 1 | ||
| 2013 | 10 | 5 | ||||
| Cicavce
|
2007 | 4 | 36 | 26 | 14 | |
| 2013 | 4 | 36 | 28 | 11 | ||
| Iné bezstavovce
(Hirudo medicinalis)
|
2007 | 1 | ||||
| 2013 | 1 | |||||
4.4.2.1 Nižšie a vyššie rastliny
Lepší stav zachovania dosahujú rastliny, ktoré sa vyskytujú v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. K najviac ohrozeným druhom aj naďalej patria napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium) a kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria), ktoré na Slovensku rastú len na jedinej lokalite (s viacerými mikrolokalitami) v blízkosti Štúrova, na severnej hranici svojho areálu. Jedinú lokalitu na Slovensku majú aj kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia) či mečík močiarny (Gladiolus palustris). Väčšina druhov, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany, sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopoch (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny, ktoré sa nachádzajú v nevyhovujúcom stave. V priaznivom stave ochrany sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne alebo sa tam už vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica). V rozpore s pomerne jasným hodnotením vyšších rastlín je v súčasnosti pri 45 % neznámy stav zachovania machorastov (nižších rastlín). Zavedený systematický monitoring zlepšuje poznanie nižších rastlín eur. významu vo významnej miere a predpokladáme, že v ďalšom reportingovom kole už budú z hľadiska stavu hodnotené všetky druhy nižších rastlín eur. významu.
4.4.2.2 Bezstavovce
4.4.2.2.1 Motýle
Zo skupiny motýľov najhoršie hodnotenie stavu má druh žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) (U2- ALP/PAN), druh očkáň mätonohý (Lopinga achine) (U2 ALP/PAN) a druh modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion) (U2- PAN). Naopak v priaznivom stave boli vyhodnotené napr. druhy ako napr. spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria) (FV ALP/PAN), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) (FV ALP/PAN), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous) (FV ALP/PAN), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) (FV ALP/PAN) a niektoré ďalšie druhy motýľov eur. významu. Hodnotenie stavu do určitej miery odráža aj odhadovaná veľkosť populácie uvedená v nasledovnom grafe. Dôležité z hľadiska ochrany druhov sú určite tie druhy, ktoré majú odhadovanú početnosť pod 15000 jedincov.
Celkový stav motýľov eur. významu je na Slovensku podľa hodnotenia v správe pomerne pozitívny, pretože väčšina hodnotení druhov je v stave priaznivom. (64 %). Avšak je potrebné podotknúť, že 18 % hodnotení je v stave nepriaznivom – zlom (U2), ktoré jednoznačne indikujú potrebu zlepšenia stavu predovšetkým týchto druhov.
4.4.2.2.2 Chrobáky
U chrobákov sú v zlom stave niektoré druhy viazané na mŕtve drevo ako napr. boros Schneiderov (Boros schneideri) (U2- ALP), kováčik fialový (Liminiscus violaceus) (U2- PAN), drevník ryhovaný (Rhysodes sulcatus) (U2- PAN) a ďalšie. V priaznivom stave sa nachádzajú napr. druhy plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), behúnik maďarský (Duvalius hungaricus), roháč veľký (Lucanus cervus). Z hľadiska veľkosti populácie odhady medzi jednotlivými druhmi sú pomerne odlišné, od malých populácií druhu borosa Schneidrovho (Boros schneideri), bystrušky Zawadského (Carabus zawadzkii) až po väčšie populácie menej vzácnych, ale stále významných druhov pre ekosystémy ako napr. roháča veľkého (Lucanus cervus) a ďalších druhov. Z hľadiska priorít pre ochranu je potrebné sledovať populácie, ktoré sú odhadované na 10000 jedincov a menej.
Z hľadiska hodnotenia stavu je väčšina druhov chrobákov eur. významu v nepriaznivom stave (54 %), čo je pomerne negatívna situácia a bude potrebné významne podporiť druhy aktívnym manažmentom a lepším zabezpečením ochrany pre túto ohrozenú skupinu.
4.4.2.2.3 Vážky
V prípade vážok bolo hodnotených len 5 druhov. V zlom stave boli hodnotené druhy vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis) (U2 ALP) a šidielko ozdobné (Coenagrion ornatum) (U2 PAN). V priaznivom stave boli vyhodnotené druhy pásikavec veľký (Cordulegaster heros) (FV ALP), vážka jednoškvrnná (Leucorrhinia pectoralis) (FV PAN) a klinovka žltonohá (Stylurus flavipes) (FV PAN). Z hľadiska odhadu veľkosti populácie početnejšie populácie majú druhy klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) a klinovka žltonohá (Stylurus flavipes). Naproti tomu druhy šidielko ozdobné (Coenagrion ornatum), pásikavec veľký (Cordulegaster heros) a vážka jednoškvrnná (Leucorhinia pectoralis) majú odhadovanú populáciu menšiu ako 10000 jedincov.
Pomer priaznivého/nepriaznivého stavu v prípade vážok eur. významu je v ich neprospech a teda väčšina hodnotení je uvádzaných v správe v stave nepriaznivom. Z tohto ohľadu je potrebné zabezpečiť zlepšenie stavu do budúcnosti a zvrátiť tak aktuálne negatívne hodnotenie.
4.4.2.2.4 Rovnokrídlovce
Z rovnokrídlovcov eur. významu sú v priaznivom stave hodnotené napr. druhy kobylka Štysova (Isophya stysi) (FV ALP/PAN), koník východný (Odontopodisma rubripes) (FV ALP/PAN). Pozitívne je, že žiadny z druhov nebol vyhodnotený v zlom stave (U2). V nevyhovujúcom stave bol vyhodnotený napr. druh sága stepná (Saga pedo) (U1 ALP/PAN). Z hľadiska odhadu veľkosti populácie nízkopočetné populácie sú odhadované pri druhoch sága stepná (Saga pedo) a koník Brunnerov (Paracaloptenus caloptenoides), avšak ani u druhov koník slovanský (Stenobothrus eurasius) a kobylka sedmohradská (Pholidoptera transsylvanica) odhadovaný počet jedincov nepresahuje veľkosť 12 000 jedincov a preto je potrebné im venovať náležitú pozornosť.
Pomer priaznivého stavu ku nepriaznivému je v prípade rovnokrídlovcov pozitívny a teda pravládajú hodnotenia v stave priaznivom. (59 %)
4.4.2.2.5 Mäkkýše
V priaznivom stave v alpskom aj panónskom bioregióne boli hodnotené dva druhy – pimprlík mokraďný (Vertigo angustior) a slimák záhradný (Helix pomatia). Uvedené druhy majú zároveň aj najväčšiu odhadovanú početnosť populácie. V zlom stave v panónskom bioregióne bol vyhodnotený druh pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana), ktorý spolu s druhom pimprlík močiarny (Vertigo geyeri) majú zároveň najmenšiu odhadovanú veľkosť populácie.
Z hľadiska celkového vyhodnotenia stavu však prevládajú negatívne hodnotenia a teda väčšina druhov má hodnotenia v stave nepriaznivom. (58 %)
4.4.2.3 Plazy a obojživelníky
Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu je veľmi negatívny. Žiadny z hodnotených druhov plazov eur. významu nebol vyhodnotený v stave priaznivom.
Až 3 druhy plazov sú v zlom stave (U2). Všetky ostatné plazy sú hodnotené v stave nevyhovujúcom (U1). Sú to druhy ako napr. jašterica múrova (Podarcis muralis), ktorá je ohrozená sukcesiou a upustením od pôvodných foriem hospodárenia rovnako ako jašterica zelená (Lacerta viridis), kde zarastaním xerotermných krovín dochádza k úbytku vhodných biotopov. V panónskom bioregióne je v nepriaznivom stave (U2) aj korytnačka močiarna (Emys orbicularis).
Pri obojživelníkoch je situácia podobná. Skokan hnedý (Rana temporaria) je v priaznivom stave len v alpskom bioregióne, v panónskom mu bol prisúdený stav nevyhovujúci. Všetky ostatné druhy sú v nevyhovujúcom alebo zlom stave! Nepriaznivé závery stavu biotopov, v ktorých plazy a obojživelníky žijú, sú takmer totožné s celkovými závermi stavu druhov, čo naznačuje signifikantnú viazanosť plazov a obojživelníkov na svoje prostredie a jeho kvalitu.
Výsledky slovenského reportingu vôbec nie sú prekvapujúce. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov európskeho významu a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
Čiastkové závery teda naznačujú, že vzhľadom na silnú viazanosť týchto druhov na biotop, by mali byť manažmentové opatrenia zamerané práve na zlepšenie kvantity a kvality biotopov, v ktorých sa plazy a obojživelníky vyskytujú.
4.4.2.4 Ryby
Zo skupiny rýb sa v priaznivom stave nachádza len boleň dravý (Aspius aspius), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) v alpskom bioregióne, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. Referenčná (cieľová) veľkosť populácie a areál všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Celkový stav je klasifikovaný pri mnohých druhoch ako neznámy.
Alarmujúca je situácia s niektorými v minulosti bežnými druhmi rýb (hlavátka, lipeň, mrena), ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozované najmä reguláciami tokov, výstavbou bariér (malé vodné elektrárne) a predáciou kormorána veľkého. Z kriticky ohrozených druhov sa na Slovensku zatiaľ vyskytujú mihule (Lampetra planeri, Eudontomyzon danfordi, E. mariae), kolky (Zingel streber, Z. zingel), hrúz Kesslerov (Gobio kesslerii), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), blatniak tmavý (Umbra krameri) a čík európsky (Misgurnus fossilis), ktorých výskyt sa viaže len na málo slovenských tokov.
Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýb sú malo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť.
4.4.2.5 Cicavce
Hodnotených bolo 48 druhov cicavcov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov a niektorých druhov hlodavcov, sa jedná o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
4.4.2.5.1 Hlodavce
V rámci skupiny hlodavcov je v priaznivom stave vyhodnotený len druh bobor vodný (Castor fiber). Všetky ostatné druhy hlodavcov sú v nepriaznivom stave, čo je pomerne negatívny výsledok.
4.4.2.5.2 Šelmy
Zo šeliem eur. významu boli v priaznivom stave hodnotené len druhy medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus) v alpskom bioregióne. Všetky ostatné druhy boli vyhodnotené v nepriaznivom stave. V zlom stave (U2) bol vyhodnotený druh tchor stepný (Mustela eversmanii).
*Martes martes – 67500 jedincov
4.4.2.5.3 Netopiere
Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický a predpokladáme, že v nasledujúcom období už stav netopierov bude vyhodnotený. V zlom stave (U2) boli vyhodnotené druhy netopier sťahovavý (Miniopterus schreibersii) a netopier hryzavý (Nyctalus noctula).
Odhad početnosti netopierov eur. významu (jedince)
| Myotis alcathoe | 1 |
| Hypsugo savii | 30 |
| Nyctalus lasiopterus | 50 |
| Pipistrellus kuhlii | 125 |
| Pipistrellus pygmaeus | 150 |
| Pipistrellus nathusii | 325 |
| Vespertilio murinus | 375 |
| Nyctalus leisleri | 600 |
| Myotis bechsteinii | 1050 |
| Myotis nattereri | 1050 |
| Rhinolophus ferrumequinum | 2000 |
| Eptesicus nilssonii | 3000 |
| Myotis brandtii | 3025 |
| Myotis blythii | 3300 |
| Myotis mystacinus | 3300 |
| Plecotus auritus | 3300 |
| Myotis daubentonii | 6000 |
| Nyctalus noctula | 6000 |
| Plecotus austriacus | 6000 |
| Myotis emarginatus | 7250 |
| Rhinolophus euryale | 7500 |
| Myotis dasycneme | 7525 |
| Miniopterus schreibersii | 8000 |
| Rhinolophus hipposideros | 10750 |
| Eptesicus serotinus | 30000 |
| Barbastella barbastellus | 78000 |
| Myotis myotis | 157500 |
| Pipistrellus pipistrellus | 303000 |
4.4.2.5.4 Kopytníky
V rámci skupiny kopytníkov sa hodnotili dva druhy a to kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) a zubor európsky (Bison bonasus). Pozitívnym výsledkom je, že v prípade kamzíka sa jeho stav zlepšil z kategórie nepriaznivý – zlý (U2) na kategóriu nepriaznivý – nevyhovujúci (U1) aj vďaka faktu, že sa za obdobie šiestich rokov od posledného hodnotenia veľkosť populácie takmer zdvojnásobila. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu ako nepriaznivý – nevyhovujúci (U1).
4.5 Dôvody zmeny v hodnoteniach stavu medzi reportingovými periódami (%)
Nasledovná tabuľka poskytuje prehľad zdôvodnení zmien v paramatroch areál a výmera biotopu, populácia a biotop druhu medzi jednotlivými reportingovými periódami 2004 – 2006 a 2007 – 2012. Tabuľka udáva percento hodnotení biotopov a druhov pre ktoré bol čiaskotvý dôvod zmeny uvedený. Formát reportingu udáva tri rôzne zdôvodnenia zmeny: skutočná zmena stavu, zlepšenie poznatkov a použitie inej metódy pri príprave správy.
| Dôvod zmeny | Biotopy | Druhy | |||
| Areál | Výmera biotopu | Areál | Veľkosť populácie | Biotop druhu | |
| Skutočná zmena stavu | 0 | 4 | 2 | 0 | 3 |
| Zlepšenie poznatkov | 23 | 50 | 26 | 16 | 23 |
| Použitie inej metódy | 100 | 31 | 100 | 11 | 1 |
Poznámka:. Aj viac ako jeden dôvod môže byť uvedený pre každý biotop alebo druh.
5 Hodnotenie vplyvov a ohrození (%)
Nasledujúca sekcia poskytuje informácie o dôležitosti vplyvov a ohrození (agregovaných do hlavných oblastí) pre reportované biotopy a druhy eur. významu. Grafy znázorňujú percento hodnotení s uvedením aspoň jedného vplyvu/ohrozenia, ktorého dôležitosť bola vyhodnotená ako “vysoká”. Informácie o počte vplyvov a ohrození uvedeného typu sú uvedené v tabuľke pod grafmi.
% hodnotení pre biotopy, v ktorých bolo uvedené aspoň 1 vplyv/ohrozenie s hodnotením “vysoká dôležitosť”
■ vplyv ■ ohrozenie
| Vplyvy a ohrozenia | Biotopy | |
| Vplyv | Ohrozenie | |
| A – Poľnohospodárstvo | 7 | 8 |
| B – Lesníctvo | 2 | 3 |
| C – Ťažba surovín | 2 | 4 |
| I – Invázne druhy | 2 | 1 |
| J – Prirodzené modifikácie v ekosystéme | 6 | 7 |
| K – Prirodzené biotické a abiotické procesy (bez katastrof) | 8 | 7 |
| L – Geologické udalosti, prírodné katastrofy | 1 | 4 |
% hodnotení pre druhy, v ktorých bolo uvedené aspoň 1 vplyv/ohrozenie s hodnotením “vysoká dôležitosť”
■ vplyv ■ ohrozenie
| Vplyvy a ohrozenia | Druhy | |
| Vplyv | Ohrozenie | |
| B – Lesníctvo | 16 | 16 |
| C – Ťažba surovín | 2 | 2 |
| H – Znečistenie | 6 | 6 |
| I – Invázne druhy | 9 | 8 |
| J – Zmeny v prírodných podmienkach | 40 | 24 |
| K – Prirodzené biotické a abiotické procesy (bez katastrof) | 7 | 6 |
6 Pokryvnosť území Natura 2000 a ochranárske opatrenia
Poznámka: Grafy v sekcii 6 pojednávajú len o biotopoch z prílohy 1 a druhoch z prílohy 2 smernice o biotopoch
6.1 Pokryvnosť území Natura 2000 (%)
Nasledujúca časť prezentuje štatistiku pokrytia biotopov z prílohy 1 a druhov z prílohy 2 smernice o biotopoch v územiach Natura 2000 podľa jednotlivých skupín biotopov/druhov. Aritmetický priemer bol použitý pri rôznych hodnotách uvedených v poliach minimum/maximum. Informácie o sumárnych hodnotách hodnotení pre pokrytie sieťou Natura 2000 na základe ktorých boli grafy vytvorené sú uvedené v tabuľke pod grafom.
% hodnotení biotopov v 3 kategóriach pokryvnosti územiami Natura 2000
Pokryvnosť územiami Natura 2000: ■ 0-24% ■ 25-74% ■ 75-100%
| Skupina | Biotopy | |||
| 0-24% | 25-74% | 75-100% | Neznámy | |
| Slaniská | 1 | 2 | ||
| Pieskové biotopy | 1 | |||
| Vodné biotopy | 2 | 10 | 3 | |
| Vresoviská a kríčkové biotopy | 2 | 5 | ||
| Tvrdolisté kroviny | 2 | |||
| Travinno byillné biotopy | 4 | 10 | 8 | |
| Vrchoviská, rašeliniská a slatiny | 3 | 5 | ||
| Skalné biotopy | 2 | 3 | 9 | |
| Lesné biotopy | 6 | 18 | 5 | |
% hodnotení druhov v 3 kategóriach pokryvnosti územiami Natura 2000
Pokryvnosť územiami Natura 2000: ■ 0-24% ■ 25-74% ■ 75-100%
| Skupina | Druhy | |||
| 0-24% | 25-74% | 75-100% | Neznámy | |
| Nižšie rastliny | 7 | |||
| Vyššie rastliny | 5 | 11 | 32 | 2 |
| Mäkkýše | 7 | 3 | ||
| Článkonožce | 17 | 38 | 5 | 1 |
| Ryby | 13 | 14 | 3 | 6 |
| Obojživelníky | 7 | 1 | ||
| Plazy | 1 | |||
| Cicavce | 10 | 21 | 5 | 1 |
6.2 Hlavné ochranárske opatrenia (%)
Nasledujúca sekcia poskytuje informácie o dôležitosti ochranárskych opatrení implementovaných počas periódy rokov 2007 – 2012 pre biotopy z prílohy 1 a druhy z prílohy 2 smernice o biotopoch. Grafy znázorňujú precento hodnotení, v ktorých bolo uvedené aspoň jedno ochranárske opatrenie s hodnotou “vysoká dôležitosť”. Informácia o sumárnych hodnotách, na základe ktorých boli grafy pripravené sú uvedené v tabuľke pod grafom.
% hodnotení pre biotopy, v ktorých sa nachádza jedno alebo viac ochranárskych opatrení s uvedením hodnotenia “vysoká dôležitosť”
% hodnotení pre druhy, v ktorých sa nachádza jedno alebo viac ochranárskych opatrení s uvedením hodnotenia “vysoká dôležitosť”
6.3 Vplyv ochranárskych opatrení (%)
Nasledujúca časť poskytuje informácie o efekte implementovaných ochranárskych opatrení. Grafy zobrazujú kategóriu opatrenia a časovú náročnosť ochranárskeho efektu. Súhrnné informácie sú uvedené v tabuľke pod grafom.
% hodnotení pre biotopy pre ktoré bol uvedený špecifický efekt ochranárskeho opatrenia
■ udržiavací efekt ■ zlepšovací efekt ■ dlhodobý efekt ■ žiadny efekt ■ neznámy efekt alebo nehodnotené
| Opatrenie | Biotopy | ||||
| udržiavací efekt | zlepšovací efekt | dlhodobý efekt | žiadny efekt | neznámy efekt alebo nehodnotené | |
| 2 – Opatrenia spojené s poľnohospodárstvom nelesnými biotopmi | 20 | 20 | 2 | ||
| 3 – Opatrenia spojené s lesmi a lesnými biotopmi | 1 | 1 | |||
| 4 – Opatrenia spojené s mokraďami, vodnými a brehovými biotopmi | 4 | 4 | |||
| 6 – Opatrenia spojené s územným plánovaním | 99 | 99 | 99 | ||
% hodnotení pre druhy, pre ktoré bol uvedený špecifický efekt ochranárskeho opatrenia
■ udržiavací efekt ■ zlepšovací efekt ■ dlhodobý efekt ■ žiadny efekt ■ neznámy efekt alebo nehodnotené
| Opatrenie | Druhy | ||||
| udržiavací efekt | zlepšovací efekt | dlhodobý efekt | žiadny efekt | neznámy efekt alebo nehodnotené | |
| 1 – Žiadne opatrenia | 1 | 1 | 1 | ||
| 2 – Opatrenia spojené s poľnohospodárstvom a nelesnými biotopmi | 24 | 24 | 24 | ||
| 3 – Opatrenia spojené s lesmi a lesnými biotopmi | 7 | 7 | 7 | ||
| 4 – Opatrenia spojené s mokraďami, vodnými a brehovými biotopmi | 35 | 36 | 36 | ||
| 6 – Opatrenia spojené s priestorovým plánovaním | 377 | 377 | 373 | ||
| 7 – Opatrenia spojené s poľovníctvom, rybárstvom a manažmentom druhu | 3 | 3 | 3 | ||
| 9 – Opatrenia spojené s využívaním špeciálnych zdrojov | 2 | 2 | 2 | ||
7 Kvalita údajov a kompletnosť
Cieľom tejto sekcie je poskytnúť prehľad o chýbajúcich dátach v reporte, väčšina chýbajúcich údajov je z dôvodu nedostatočných poznatkov. Tabuľky uvádzajú percento hodnotení s chýbajúcimi informáciami pre hodnotenie stavu a závery.
7.1 a) Percento potrebných informácií, ktoré chýbajú v reporte (%)
Biotopy
| Areál biotopov | Areál | 0 |
| Trend | 0 | |
| Referenčné hodnoty | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 0 | |
| Výmera biotopov | Výmera | 0 |
| Trend | 0 | |
| Referenčné hodnoty | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 0 | |
| Štruktúra a funkcie | Záverečné hodnotenie | 0 |
| Vyhliadky do budúcnosti | Záverečné hodnotenie | 0 |
| Vplyvy a ohrozenia | 0 | |
| Natura 2000 | Pokryvnosť | 0 |
| Opatrenia | 0 | |
| Celkové hodnotenie | Záverečné hodnotenie | 0 |
| Trend | 0 | |
| Mapy | 0 | |
Druhy
| Areál druhov | Areál | 0 |
| Trend | 0 | |
| Referenčné hodnoty | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 0 | |
| Populácia | Veľkosť | 0 |
| Trend | 0 | |
| Referenčné hodnoty | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 0 | |
| Biotop druhu | Výmera | 0 |
| Trend | 0 | |
| Výmera vhodného biotopu druhu | 38 | |
| Záverečné hodnotenie | 0 | |
| Vyhliadky do budúcnosti | Záverečné hodnotenie | 0 |
| Vplyvy a ohrozenia | 0 | |
| Natura 2000 | Pokryvnosť | 0 |
| Opatrenia | 0 | |
| Celkové hodnotenie | Záverečné hodnotenie | 0 |
| Trend | 0 | |
| Mapy | 0 | |
7.1 b) Percento informácií reportovaných v stave neznámom (%)
Biotopy
| Areál biotopov | Areál | 0 |
| Trend | 9 | |
| Referenčné hodnoty | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 6 | |
| Výmera biotopov | Výmera | 0 |
| Trend | 10 | |
| Referenčné hodnoty | 1 | |
| Záverečné hodnotenie | 11 | |
| Štruktúra a funkcie | Záverečné hodnotenie | 6 |
| Vyhliadky do budúcnosti | Záverečné hodnotenie | 9 |
| Natura 2000 | Pokryvnosť | 0 |
| Opatrenia | 0 | |
| Celkové hodnotenie | Záverečné hodnotenie | 6 |
| Trend | 0 | |
| Mapy | 0 |
Druhy
| Areál druhov | Areál | 0 |
| Trend | 18 | |
| Referenčné hodnoty | 0.6 | |
| Záverečné hodnotenie | 20 | |
| Populácia | Veľkosť | 0 |
| Trend | 24 | |
| Referenčné hodnoty | 0.6 | |
| Záverečné hodnotenie | 26 | |
| Biotop druhu | Výmera | 0 |
| Trend | 29 | |
| Výmera vhodného biotopu druhu | 0 | |
| Záverečné hodnotenie | 21 | |
| Vyhliadky do budúcnosti | Záverečné hodnotenie | 31 |
| Natura 2000 | Pokryvnosť | 0 |
| Opatrenia | 0 | |
| Celkové hodnotenie | Záverečné hodnotenie | 19 |
| Trend | 2 | |
| Mapy | 0 |
7.2 Metódy použité pre stanovenie hodnôt (%)
Táto sekcia prezentuje informácie o kvalite údajov, stanovených hodnôt, trendoch v reportoch pre biotopy a druhy. Pre niektoré parametre a trendy formát reportingu vyžaduju indikáciu jednej z troch metód (kompletný prieskum alebo štatisticky robustný odhad, čiastkové údaje s použitím extrapolácie a modelovania, expertný odhad s minimálnimi podkladmi) použitej pri stanovení jednotlivých hodnôt v správe. Tabuľky v tejto sekcii prezentujú percento hodnotení pre biotopy/druhy, pre ktoré boli hodnoty stanovené na základe vyššie spomenutých troch metód.
Biotopy
| Mapy | Areál | Výmera | Trend areálu | Štruktúra a funkcie | N2000 | Priemer | |
| Expertný odhad (%) | 16 | 12 | 14 | 14 | 0 | 0 | 9 |
| Extrapolácia (%) | 80 | 88 | 84 | 85 | 100 | 100 | 90 |
| Kompletný prieskum (%) | 4 | 0 | 2 | 1 | 0 | 0 | 1 |
| Neexistujúce údaje (%) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
Druhy
| Mapy | Areál | Populácia | Trend populácie | Biotop druhu | N2000 | Priemer | |
| Expertný odhad (%) | 1 | 29 | 29 | 32 | 38 | 1 | 22 |
| Extrapolácia (%) | 84 | 71 | 54 | 53 | 47 | 79 | 65 |
| Kompletný prieskum (%) | 15 | 0 | 16 | 14 | 15 | 20 | 14 |
| Neexistujúce údaje (%) | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
Zdroje informácií:
Link na všeobecnú časť správy na CDR
Link na report pre biotopy na CDR
Link na report pre druhy na CDR
8. Zoznam reportovaných biotopov a druhov eur. významu a ich stav
V tejto sekcii sú uvedné reportované biotopy a druhy, ich celkový stav v reportingových periódach 2004 – 2006 (uvedená ako rok 2007) a 2007 – 2012 (uvedená ako rok 2013). Tabuľky navyše taktiež obsahujú zdôvodnenie zmeny stavu, v prípade, že sa udiala medzi jednotlivými reportovanými periódami.
Zmeny v porovnaním s predošlou verziou správy za roky 2004 – 2006
Zmeny v stavoch sú najdôležitejšími zmenami v porovnaní s predošlým kolom reportingu. V prípade druhov došlo k zmenám v celkovom hodnotení stavu v 72 prípadoch, z toho v 20 prípadoch ide o zlepšenie stavu, v 11 prípadoch o zhoršenie stavu a v 41 prípadoch o zmenu z neznámeho do priaznivého, nevyhovujúceho alebo zlého stavu.
V prípade biotopov došlo k zmenám v celkovom hodnotení stavu v 16 prípadoch, z toho v 7 prípadoch ide o zlepšenie stavu, v 1 prípade zhoršenie stavu, v 2 prípadoch zmena zo zlého do neznámeho stavu a v 6 prípadoch z neznámeho do priaznivého alebo nevyhovujúceho stavu. Zmeny stavov sú spôsobené najmä zlepšením poznatkov.
Na základe záverov bioseminára konaného v roku 2012 a taktiež na základe nových poznatkov boli viaceré druhy a biotopy navrhnuté na odstránenie z referenčného zoznamu.
Kódy zdôvodnenia zmien uvedených v tabuľke sú nasledovné:
a = skutočná zmena: celkový stav sa zlepšil v dôsledku prírodných alebo neprírodných dôvodov (manažment, intervencie, a pod)
b1 = zmena z dôvodu spresnenia dát (napr. lepšie zmapovanie rozšírenia), alebo zlepšenie znalostí (napr. o ekológii druhu alebo lokalitách)
b2 = zmena z dôvodu taxonomickej revízie
c1 = zmena z dôvodu použitia iných metód pre meranie alebo hodnotenie jednotlivých parametrov alebo celkového stavu
c2 = zmena z dôvodu použitia iných rozsahov pri hodnotení napr. úprava priaznivej referenčnej hodnoty
d = žiadne informácie o povahe zmeny
e = zmena z dôvodu menej presných alebo chýbajúcich údajov než aká bola použitá v predchádzajúcom období
nc = žiadna zmena (napr. celkový stav vyhodnocovaný iba v roku 2013, ale predpokladá sa, že to isté hodnotenie by mal aj v roku 2007 ak by bol vtedy hodnotený)
Biotopy reportované Slovenskou republikou a ich stav v porovaní dvoch reportovacíh periód
Druhy reportované Slovenskou republikou a ich stav v porovaní dvoch reportovacíh periód
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené druhy označené ako príležitostný (OCC), nastupujúci (ARR), vyhynutý po tom, čo smernica o biotopoch nadobudla účinnosť (EX), zaniknutý pred tým, ako smernica o biotopoch nadobudla účinnosť (PEX), marginálny (Mar.),. Okrem toho sú to uvedené druhy, pre ktoré bol zaslaný dobrovoľný report (OP) a druhy málo poznané a majú vedeckú nedostatočnosť v poznaní (SR).